A roky plynú ...

Historický medzník 30 rokov založenia školy pri Špecializovanom liečebnom ústave v Kováčovej patrí medzi významné udalosti nielen okresu Zvolen, ale aj celého Slovenska. Všeličo môže človek na svete zastaviť, ale čo nikdy nezastaví, je čas. Čas je rieka nášho života. Míňa sa deň za dňom, rok za rokom a my sa pri jeho toku občas pristavíme, aby sme si uvedomili určitý medzík vo svojom živote.

Týmto medzníkom je 30 rokov od vzniku tohto zariadenia. Pekné, moderné prostredie, mladí ľudia plní entuziazmu rozbehli chod plnoorganizovanej školy najväčšej na Slovensku dňa 1. októbra 1976.

Spomínam si na svojich prvých žiakov, ale aj na dobré výsledky, ktoré v škole dosahovali. V pamäti sa mi vynárajú myšlienky z hodín, ktoré som učila na našej škole. Bola to chémia, prírodopis a pracovné vyučovanie. Učila som o zložení oka pomocou makety, ktorú škola už vlastnila. Zdôrazňovala som dôležitosť šošoviek, lebo aj moje šošovky duše boli číre. Nebol na nich prach, otisky cudzích telies, škrabance. Šošovky boli číre, práca sa darila, ľahko sa prekonávali prekážky. Skromnosť nebola brzdou práce školy.

Roky plynuli, pribudol prach a tiež otisky cudzích telies na šošovkách duše. Pri tejto príležitosti si spomínam na mojich prvých kolegov, rodičov, nadriadených, zdravotníckych pracovníkov, ktorí mi v pamäti zostali, ako milá spomienka. Mala som ich úprimne všetkých rada, no boli aj takí, ktorých tváre vybledli, alebo sa úplne stratili. Ale zrejme to má tak byť.

30 rokov práce na Špecializovanom liečebnom ústave ma obohatilo o nové skúsenosti, odborné spôsobilosti a tiež nové zážitky. Kolektív, ktorý viedla prvá riaditeľka školy  p. Mária Kuzmová sa snažil upevňovať medziľudské vzťahy, a preto sa nám spolu darilo. I keď je už dávno na dôchodku, oceňujem jej snahu vybudovať školu na veľmi dobrej úrovni, ktorá šírila dobré meno nielen v rámci okresu, ale aj celého Slovenska.

Aj osud, ktorý by sa mohol nazvať pracovný bol ku mne láskavý. Vyniesol ma na post riaditeľky. Vďaka za túto príležitosť. I keď mnohí videli v tomto poste výhody, môžem povedať, že opak je pravdou. Tu človek nenesie zodpovednosť len za seba samého, za svoju prácu, ale za celý kolektív. Prevzala som školu, ktorá už mala svoju tradíciu a na liečbu pacienti čakali dlhšie ako 2 roky. Prešli sme rôznymi organizačnými zmenami s názvami (OLÚ, DKL, DL, DÚ, ŠLÚ), no súčasný systém je dokonale vybudovaný a zapadá do súkolesia liečby a školy.

Škola má pevné miesto v systéme špeciálnych škôl. Má svoje tradície - zapojila sa do projektov Infovek, Otvorená škola, Adamko hravo-zdravo, Cesta k emocionálnej zrelosti a ďalšie. Pre našu školu sú charakteristické Dni tvorivosti, súťaže pri príležitosti MDD, strelecká súťaž o pohár riaditeľky školy a mnohé ďalšie aktivity, ktoré umožňujú postihnuté dieťa začleniť do spoločnosti.

V tomto období života sú šošovky mojej duše poznačené pätinou času, sú na nich i škrabance, no môj pohľad je i naďalej upriamený dopredu. Mojej škole želám do ďalších rokov budúcnosť jasnú a číru ako zdravá šošovka ľudského oka.

1. októbra 2006

Mgr. Božena Stejskalová